Zmena územného plánu obce a zásah do práv vlastníka

Územným plánom obce rozumieme základný územnoplánovací dokument na komunálnej úrovni, ktorý upresňuje ciele územného plánovania v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenskej republiky a územným plánom regiónu. Je súčasťou územnoplánovacej dokumentácie, pričom reprezentuje prostriedok územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „stavebný zákon“) upravuje aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie (vrátane zmeny územného plánu obce) v oddiele 7.

V zmysle § 30 ods. 1 stavebného zákona orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.

V zmysle § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

Obec nemá neobmedzené oprávnenie obstarať zmenu územného plánu obce ako originálnej pôsobnosti obce (§ 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), keďže existujú zákonné podmienky a obmedzenia. Konečné usporiadanie územia musí byť rozumným kompromisom medzi verejnými a súkromnými záujmami, ale i medzi verejnými záujmami navzájom.

Zásah do vlastníckeho práva spôsobený územným plánovaním je popísaný aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky:

Územný plán reguluje možné spôsoby využitia určitého územia. V tomto zmysle predstavuje významný, aj keď vo svojej podstate skôr nepriamy zásah do vlastníckeho práva tých, ktorých nehnuteľnosti tomuto nástroju právnej regulácie podliehajú, nakoľko dotyční vlastníci môžu svoje vlastnícke právo vykonávať iba v medziach prípustných podľa územného plánu. Znamená to predovšetkým, že sú obmedzení v tom, čo so svojim pozemkom či stavbou v budúcnosti môžu robiť, na prípustné varianty využitia ich nehnuteľností, ktoré vyplývajú z územného plánu. V tomto zmysle môže územný plán predstavovať zásadné obmedzenie ústavou zaručeného práva vlastniť majetok (čl. 11 LZPS), ktorý je jedným zo základných pilierov, na ktorých už po stáročia stojí západná civilizácia a jej slobodný rozvoj. Zásahy do vlastníckeho práva preto musia mať zásadne výnimočnú povahu, musia byť uskutočňované z ústavne legitímnych dôvodov a len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich ešte rozumne k zamýšľanému cieľu, nediskriminačným spôsobom a s vylúčením ľubovôle a byť uskutočňované na základe zákona. Pokiaľ ide o zásahy, ktorých citeľnosť presahuje mieru, ktorú je vlastník bez väčších ťažkostí a bez významnejšieho dotknutia podstaty jeho vlastníckeho práva schopný znášať, nastupuje ústavná povinnosť verejnej moci zaistiť dotknutému vlastníkovi adekvátnu náhradu (čl. 11 odst. 4 LZPS), a to z verejných prostriedkov alebo z prostriedkov toho, v ktorého prospech je zásah do vlastníctva uskutočňovaný.“

Podľa ústavného súdu Slovenskej republiky je priznaná právna ochrana legitímnym očakávaniam nasledovne:

„Ústavný súd SR sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania. Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov.“

V prípade, že dôjde k zásahu do majetku, je nutné rozhodnúť o jeho oprávnenosti. Takýto zásah možno nazvať oprávneným len v prípade, že slúži legitímnemu cieľu vo všeobecnom alebo verejnom záujme, pričom musí byť adekvátny. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva každé opatrenie zasahujúce do práva na pokojné užívanie majetku musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivca.

Pri prijímaní zmeny územného plánu chápeme pod nezákonným postupom obce taký zásah do práva na majetok, ktorým by vlastníkovi pozemku dotknutému zmenou územného plánu vznikla škoda (znemožnenie realizácie podnikateľského zámeru na danom pozemku). V tom prípade za škodu zodpovedá obec v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Predpokladmi na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú dotknutej osobe obcou predpokladá nasledovné: vznik škody, nezákonný postup a príčinná súvislosť medzi nezákonným postupom a vznikom škody.

V prípade menej závažných zásahov je posúdenie náhrady škody otázkou posúdenia proporcionality, pričom porušením spravodlivej rovnováhy a neposkytnutím adekvátnej náhrady je porušené právo na majetok podľa čl. 1 Protokolu (prípad Chassagnou proti Francúzsku).

Medzi prostriedky nápravy, ktoré môže poškodený použiť na zmenu protiprávneho stavu spôsobeného prijatím nariadenia obce, ktorým sa zasiahlo do vlastníckych práv patria:

  • Protest prokurátora proti uzneseniu obce, ktorým bola schválená zmena územného plánu, z dôvodu rozporu jeho prijatia s predpokladmi a podmienkami stanovenými zákonom (§ 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).
  • V prípade, že obec nevyhovie protestu prokurátora a nezruší uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, prokurátor je oprávnený podať návrh na súd na jeho zrušenie (§ 250 zf zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
  • Návrh na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou (čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR).
  • Podanie žaloby na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (§ 14 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov).
  • Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (v prípade vyčerpania všetkých účinných a dostupných vnútroštátnych prostriedkov nápravy a dodržania šesťmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom prijatia konečného rozhodnutia vo veci na vnútroštátnej úrovni).

Autorom článku je JUDr. Lucia Staroňová z bratislavskej advokátskej kancelárie Legate s.r.o.

 

Ilustračné foto: Pixabay

Komentáre