Poisťovňa musí preplatiť škodu na čelnom skle spôsobenú kameňom

Bežná záležitosť u motoristov, kamienok odskočí spod kolies vozidla pred Vami a poškodí čelné sklo Vášho motorového vozidla.

V takýchto situáciách nastane hneď niekoľko problémov. Je umením, aby vodič pred Vami zastavil a uznal svoju vinu. Aj keď vodič pred Vami zastaví a uzná, že kameň odskočil spod kolies jeho vozidla, poisťovňa Vám náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka pravdepodobne nepreplatí.

Poisťovne zvyknú argumentovať tým, že odskočenie kameňa spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla vinníka.

Povinné zmluvné poistenie vinníka sa totiž týka poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak škoda na Vašom vozidle nebola spôsobená samotnou prevádzkou motorového vozidla vinníka, tak poisťovňa nemá povinnosť uhradiť náhradu škody poškodenému.

Je to skutočne tak, že poisťovňa Vám nemusí škodu preplatiť?

O tom, či škoda spôsobená odskočeným kameňom spod motorových kolies rozhodovali súdy na Slovensku rôzne. Preto občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydalo stanovisko, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisko konštatuje existenciu rôznorodého výkladu najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť za prevádzku dopravných prostriedkov je objektívna, kedy sa jej nie je možné zbaviť, aj keď zodpovedný subjekt škodu nezavinil. Výnimka zo zodpovednosti za škodu je daná § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka v prípade, ak škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, a zároveň ak škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku, zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. 

Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom.

Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

 

Ilustračné foto: Rosemary Ratcliff at FreeDigitalPhotos.net