Nemajetková ujma v dôsledku dopravnej nehody vyplácaná z PZP

V rámci ochrany osobnosti, upravenej Občianskym zákonníkom, je zákonom chránená osobnosť človeka. V prípade zásahu do osobnostných práv človeka, máte nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pri dopravnej nehode dôvodia poškodení pri dopravnej nehode alebo pozostalí po obeti dopravnej nehody, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia práva na súkromie a práva na rodinný život. Ide o osobnostné práva, do ktorých zásah umožňuje domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Je potrebné zdôrazniť, že vplyvom dopravnej nehody môže dôjsť ku podstatným zásahom do osobnostných práv. Dochádza k psychicky traumatizujúcim zážitkom poškodených, ku ťaživému citovému vypätiu pozostalých.

Do dnes spornou otázkou je, od koho môže poškodený žiadať náhradu nemajetkovej ujmy – či len od vinníka nehody, alebo je možné svoj nárok žiadať aj od poisťovne, v ktorej bolo vinníkove vozidlo povinne zmluvne poistené.

Kameňom úrazu je fakt, že súdna prax nie je jednotná. Z našich vedomostí však môžme uviesť, že vo väčšine prípadov súdy pripúšťajú žaloby priamo voči poisťovniam. Existuje však aj opačná súdna prax, k čomu si povieme viac nižšie.

Prelomové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

Pravdepodobne prvýkrát sa stretávame s riešením tejto otázky na Najvyššom súde SR v jeho Uznesení z 20. apríla 2011, sp. zn. 4 Cdo 168/2009, kde NS SR neumožnil svojim výkladom zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatňovať z PZP nárok na nemajetkovú ujmu:

,,Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. OZ.”

Nasledovalo však prelomové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-22/12. Súdny dvor uviedol, že ujma na zdraví, predstavuje akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Preto medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s právom Únie, patrí aj nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore.

Na podklade tohto významného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ súdy v SR rozhodovali v súlade s právnymi závermi tohto rozhodnutia. Tento právny názor bol samozrejme konštantne spochybňovaný poisťovňami poskytujúcimi PZP motorových vozidiel. Dôvod je jednoduchý – výška nemajetkovej ujmy mohla dosiahnuť tak vysoké čiastky, ktoré mohli niekoľkonásobne prevyšovať celkovú majetkovú škodu. Zároveň nemajetkovú ujmu nemusia žiadať len priamo poškodení, ale aj rodinní príslušníci pozostalých.

NAJVYŠŠÍ SÚD SR DÁVA ZA PRAVDU POISŤOVNIAM

V kontexte neustálych názorových rozdielov o tom, či poisťovna má z titulu povinného zmluvného poistenia nahrádzať aj náhradu nemajetkovej ujmy, zarezonoval Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn.: 3 Cdo 301/2012, ktorý zadefinoval práve opačný právny názor ako bol dovtedy prevažne judikovaný (na podklade rozhodnutia SDEÚ vo veci Haasová), kde v odôvodnení rozhodnutia uviedol:

So zreteľom na uvedené zákonné ustanovenia nemoţno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma za zásah do osobnostných práv poškodených osôb v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka.

,,So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd správne ustálil, ţe do pojmu náhrady škody a nákladov pri usmrtení v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti dopravnej nehody. Povinnosť žalovanej 2/ na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda odporkyňa 2/ nie je v konaní o tomto nároku pasívne legitimovaná.”

,,Dovolací súd za správny považuje aj záver odvolacieho súdu, že pri nárokoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka je možné uplatňovať si nemajetkovú ujmu len voči osobe, ktorá sa takéhoto zásahu do integrity osobnosti dopustila, čo vo vzťahu k odporkyni 2/ – poisťovni nie je splnené.”

Pokiaľ ste čakali, že tu končíme, nie je to tak!

KRAJSKÝ SÚD V PREŠOVE vs. NAJVYŠŠÍ SÚD SR

Napínavá názorová ,,vojna” súdov má pokračovanie, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. marca 2016 (z rovnakého dňa ako rozsudok NS SR?), sp. zn. 21Co/60/2015, kde prešovský krajský súd priamo vyvrátil právny názor Najvyššieho súdu SR citovaný vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 301/2012, nakoľko priamo uviedol:

,,Odvolací súd k obrane poisťovne  poznamenáva, že sú mu známe  argumenty  iných súdov o neexistencii pasívnej legitimácie poisťovni v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 č.k. 3Cdo 301/2012).

Na tento rozsudok nadviazal nadviazalo Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2016, sp. zn. 1Co/5/2015 v inom odvolacom konaní:

,,odvolací súd poznamenáva, že sú mu známe argumenty iných súdov o neexistencii pasívnej legitimácie poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy ( napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2016, č. k. 3Cdo/301/2012). Vo vzťahu k odlišnému právnemu názoru v iných súdnych konaniach a k obrane žalovaného v 2.rade v tom zmysle, že vnútroštátne právo nezakladá povinnosť poisťovne nahradiť nemajetkovú ujmu z povinného poistenia odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje a poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ rozsudkom zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 Haasová/ Perík, Holingová.”

,,Podľa záveru Súdneho dvora čl.3 ods.1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04 1972, čl.1 ods.1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 a čl.1 ods.1 tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v spore vo veci samej. Je bez pochybností zrejmé, že cieľom spomínanej smernice je zabezpečiť, aby povinné zmluvné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli.”

,,Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok ( do pozornosti rozsudok Súdneho dvora C-537/3 body 27 a 28 ). Vychádzajúc zo znenia § 4 ods.1,2 písmeno a) zákona číslom 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Citovaný právny predpis výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.”

Tieto rozhodnutia Krajského súdu v Prešove teda priznali priamy nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia.

Právo domáhať sa nemajetkovej ujmy priamo od poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia priznal napríklad aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015, sp. zn. III. ÚS 646/2015:

,,V súvislosti s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora ústavný súd konštatuje, že hoci v ňom Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13, pozn.) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.”

Počkáme, čo ukáže budúcnosť, a či dôjde k definívnemu zjednoteniu právnych názorov súdov.

Rozdielne právne názory pri sporovoch o nemajetkovú ujmu, kde sú žalované sumy poväčsine vysoké, znevýhodňujú poškodených, ktorí sú v stave právnej neistoty a právny názor konkrétneho súdu ťažko predpokladať. Na druhej strane však môžme očakávať, že o rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove cit. vyššie bude pojednávať v dovolacom konaní NS SR, uvidíme.

Ak poznáte ďalšie rozhodnutia v tejto otázke, radi si ich prečítame!

 

Ilustračné foto: Pixabay

Komentáre