Náhrada škody pri pracovnom úraze

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od vôle zamestnanca, a to krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. (§ 195 odsek 2 odsek 3 Zákonníka práce – ďalej ako ,,ZP“). Poškodenie zdravia pritom môže byť ako fyzické tak aj psychické.

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere (§ 195 odsek 1 ZP)

Plnenie pracovných úloh a úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh

 Plnenie pracovných úloh ( § 220 odsek 1 ZP) pritom je

  • výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,
  • iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa
  • činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú:

  • úkony potrebné na výkon práce
  • úkony počas práce zvyčajné
  • úkony potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Priamo zákon vymedzuje, že v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť (§ 221 odsek 1 ZP). Nie je však vylúčené, aby v súvislosti s plnením pracovných úloh boli úkony vykonávané zamestnancom počas prestávok práci, účasť na školeniach zamestnancov, poškodenie zdravia vzniknuté v šatni pri potrebnom úkone – odievaní ochranného odevu.

Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 220 odsek 2 ZP). Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh (§ 220 odsek 3 ZP).

Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení (§ 221 odsek 2 ZP).

Zaujímavý je  prípad, kedy sa zamestnanec bez súhlasu svojho nadriadeného rozhodol odviezť iného zamestnanca po skončení pracovnej doby do miesta bydliska tohto iného zamestnanca.  Podľa právneho záveru NS ČR išlo o úkon pri práci zvyčajný. Podľa NS ČR, ak plní zamestnanec pracovné úlohy v spolupráci s inými zamestnancami, ktorých činnosť je k úspešnému prevedeniu jeho pracovného úkonu nevyhnutná, môže sa v konkrétnych okolnostiach prípadu (napr. nutnosť pracovať aj po skončení pracovnej doby, obtiažnosť spojenia verejnou dopravou, zdravotný stav, dostatočný odpočinok pred ďalším nástupcom do práce) vyplynúť vhodnosť odvezenia iného zamestnanca do miesta jeho bydliska.Rozhodujúcou skutočnosťou je, či z  vecného, miestneho  a časového hľadiska ide o objektívnu činnosť konanú pre zamestnávateľa. Bez právneho významu je skutočnosť, či k takémuto úkonu zamestnanec mal súhlas zamestnávateľa (rozsudok NS ČR z 24.02.2003, sp. zn. 1 Cdo 1148/2002).

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví v zmysle ustanovení Zákonníka práce (§ 195 odsek 6 ZP).

 Vznik zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz:

 Predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca sú:

  • existencia pracovného pomeru v čase pracovného úrazu
  • poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
  • úrazový dej – príčinou pracovného úrazu je skutkový dej znamenajúci poškodenie zdravia následkom pôsobenia vonkajších vplyvov (fyzické vplyvy alebo psychické preťaženie, resp. trauma), ktoré boli svojou povahou krátkodobé, náhle a násilné (pozri napr. uznesenie NS ČR z 05.10.2011, sp. zn. 21 Cdo 1235/2011). Táto príčina musí byť podstatná, dôležitá a značná.

Príčina obsiahnutá v úrazovom deji teda nemusí byť jedinou príčinou pracovného úrazu, ale postačuje ak je podstatná, dôležitá a značná. Preto, ak u poškodeného zamestnanca existovala určitá predispozícia, ktorá spolupôsobila pri vzniku poškodenia zdravia, neznamená to, že úrazový dej nespôsobil pracovný úraz. Najvyšší súd ČSR v tejto súvislosti konštatoval vo svojom stanovisku pod sp. zn. Cpj 37/74: ,,Existence určitého chorobného stavu, byť i latentního, nemůže vyloučit závěr, že mezi úrazovým dějem a jím vyvolaným následným chorobným stavem je přímá příčinná souvislost, a že tedy vyvolání tohoto chorobného stavu bylo způsobeno výkonem práce jako jednou z hlavních příčin (např. výhřez meziobratlové ploténky, na které již několik let byly degenerativní změny tuberkulózního původu, a tím i predispozice k výhřezu ploténky)“.

Zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom (§ 196 odsek 1 ZP), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a)škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP, alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Musí pritom ísť o tzv. kvalifikované zavinenie na strane zamestnanca t. j. aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa. Zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ k takému postupu dal príkaz a z toho dôvodu sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ nemôže ani v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda vykoná prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť (pozri: rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 198/2009 zo dňa 31. augusta 2010).

Pokyny na zaistenie BOZP sú konkrétne pokyny dané zamestnancovi vedúcimi zamestnancami ako nadriadenými zamestnanca. Zákon neupravuje formu ani obsah týchto pokynov, to znamená, že môže ísť o pokyny písomné ako aj ústne. Preto akýkoľvek výslovný pokyn (ústny alebo písomný) možno považovať za pokyn na zaistenie BOZP, bez ohľadu n a jeho expresívnosť a nemusia byť formalizované určitým obsahom alebo formou (pozri:rozsudok NS ČR z 04.09.2012, sp. zn. 21 Cdo 2141/2011).

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti (§ 196 odsek 2), ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, sa však nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

 

Ilustračné foto: Bill Jacobus at Flickr.com

Komentáre