Dôležité novinky v Obchodnom zákonníku – sprísnenie povinností štatutárnych orgánov, „spoločnosť v kríze“ a ďalšie

Koncom apríla bola schválená novela Obchodného zákonníka ako reakcia na aktuálne otázky v súvislosti s ukracovaním veriteľov v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania. Novela zavádza tzv. register diskvalifikovaných osôb, pojem „spoločnosť v kríze“ a iné podstatné zmeny, ktorých cieľom je najmä snaha o posilnenie zodpovednosti v podnikaní. Advokátska kancelária Accace Legal, ktorá sa špecializuje na obchodné právo a pracovnoprávne poradenstvo, vám prináša prehľad zmien, ktoré môžu ovplyvniť aj váš biznis.

Dňa 23.4.2015 schválila Národná rada SR novelu č. 87/2015 Z.z.  k zákonu č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorá prináša väčšinu zmien s účinnosťou až od 1. januára 2016. Prostredníctvom novely  Obchodného zákonníka boli novelizované aj ustanovenia iných súvisiacich predpisov ako napríklad Trestného zákona, zákona o súdnych poplatkoch a zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ďalších.

Jednoeurové eseročky nebudú ani v rokoch 2015 a 2016

Z pôvodne plánovaných zmien, ktoré boli avizované ešte koncom roka 2014, sa nepodarilo presadiť zavedenie tzv. jednoeurovej eseročky, ktorej cieľom bolo sprístupnenie podnikania pre začínajúcich podnikateľov a podpora start-upov. Podľa pôvodného návrhu novely by bolo možné  založenie spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním vo výške 1 eura, s čím by súvisel aj pokles minimálnej vkladovej povinnosti spoločníka  zo súčasných 750 eur na 1 euro. Národná rada Slovenskej republiky však neprelomila veto prezidenta Andreja Kisku, ktorý ho zdôvodnil tým, že ustanovenia o jednoeurovej eseročke  by bolo potrebné ešte sprecizovať.

Jednoeurové eseročky tak zostávajú odložené na neurčito a stále platia minimálne limity na výšku základného imania pri spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške minimálne 5.000 eur a pri akciovej spoločnosti 25.000 eur.

Zavádza sa tzv. register diskvalifikovaných osôb

Od 1.1.2016 sa zavádza tzv. register diskvalifikovaných osôb, ktorý bude obsahovať informácie o osobách, ktorým súd zakázal výkon funkcie štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky, prokuristu v obchodných spoločnostiach alebo družstvách.

Dôvodom na diskvalifikáciu môže byť napríklad porušenie povinnosti štatutárneho orgánu  podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu (podľa nového § 74a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) alebo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti v rámci trestného konania (podľa nového § 61 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon). V obidvoch prípadoch môže dôjsť k diskvalifikácií osôb až na obdobie 3 rokov.

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva vylúčená osoba vykonávať príslušnú funkciu v obchodnej spoločnosti alebo družstve a bude vymazaná registrovým súdom z obchodného registra. Ako upozorňuje Ľubica Martináková, právnik advokátskej kancelárie Accace Legal, „vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu príslušným obchodným spoločnostiam a družstvám, pričom novela nešpecifikuje formu tohto oznámenia. V tejto súvislosti je tiež dôležité poznamenať, že vylúčenie sa týka nielen obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorej sa dané porušenie týka, ale všetkých entít, v ktorých diskvalifikovaná osoba figuruje ako štatutárny orgán, člen dozornej rady, vedúci organizačnej zložky alebo prokurista.“

Register diskvalifikovaných osôb nebude verejný register. Ak dôjde k diskvalifikácii osoby, príslušný súd bezodkladne zašle tzv. diskvalifikačný list a rozhodnutie o diskvalifikácii Okresnému súdu v Žiline, ktorý bude diskvalifikačný register viesť. Ten potom zašle informáciu o diskvalifikácii príslušným obchodným registrom, ktoré ex offo vykonajú výmaz príslušnej osoby z obchodného registra. Potvrdenie o výmaze sa doručí aj dotknutým obchodným spoločnostiam a družstvám.

Zavedenie registra diskvalifikácii ale nekomplikuje napríklad návrhy na zápis vymenovania konateľov do obchodného registra, nakoľko registrový súd ex offo skontroluje či daná osoba nebola diskvalifikovaná, t.j. nebude nutné doložiť napríklad výpis z registra diskvalifikácií, „ dodáva Ľ.Martináková.

Kedy sa ocitne spoločnosť „v kríze“

Najväčšou zmenou súvisiacou aj s aktuálnym vývojom ohľadom problematického uspokojenia veriteľov spoločností je prijatie rozsiahlych ustanovení týkajúcich sa spoločností v kríze. Zámerom týchto ustanovení je chrániť bežných veriteľov. Zmena nadobúda účinnosť od 1.1.2016.

Krízou sa rozumie situácia, ak je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosti bude hroziť úpadok v prípade, ak pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako:

  • 4 ku 100 v roku 2016,
  • 6 ku 100 v roku 2017,
  • 8 ku 100 v roku 2018 a v rámci nasledujúcich rokov.

V „kríze“ sa môže ocitnúť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov nebudú považované za spoločnosť v kríze podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. „Dôvodová správa k novele v tejto súvislosti neobsahuje podrobnejšie informácie ohľadom očakávaných krokov štatutárneho orgánu a uvádza iba, že povinnosti štatutárneho orgánu vyplývajú z charakteru krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, či opatrenia na jej prekonanie sú účinné. Domnievame sa, že by sa mohlo jednať napríklad o vypracovanie plánu a príslušných krokov na prekonanie krízy, informovanie spoločníkov o kríze spoločnosti a v prípade neprekonania krízy aj potenciálna zodpovednosť podať včasný návrh na vyhlásenie konkurzu,“ vysvetľuje Ľ.Martináková.

Novela zavádza aj pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Za takéto plnenie bude považovaný úver, pôžička alebo iné podobné plnenie, ak ich poskytne spoločnosti v kríze napríklad člen štatutárneho orgánu, tichý spoločník alebo osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti. Počas obdobia, kedy sa spoločnosť nachádza v kríze, bude mať táto spoločnosť zákaz vrátiť plnenia nahradzujúce vlastné zdroje vrátane ich príslušenstva a zmluvných pokút.Tento zákaz platí aj vtedy ak spoločnosť už v kríze nie je, ale v dôsledku vrátenia plnenia by sa do krízy opätovne dostala, t.j. táto skupina veriteľov bude môcť byť uspokojovaná až vtedy, keď spoločnosť krízu prekoná,“ dopĺňa Ľ.Martináková.

Zavádza sa tiež vyslovený zákaz vrátenia vkladov spoločníkov. Za vrátenie vkladu sa bude považovať akékoľvek plnenie, ktoré poskytuje spoločnosť v prospech spoločníka bez primeraného protiplnenia. Pod toto ustanovenie sa teda v praxi zaraďujú úkony v prospech spoločníka bezodplatného charakteru alebo za neobvyklých podmienok (napr. dary, bezodplatné pôžičky, nájmy, ktoré sú výrazne pod trhovú cenu).

Upravené pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov 

Od roku 2016 sa budú pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov  vzťahovať len na akciové spoločnosti (predtým sa vzťahovali aj na spoločnosti s ručením obmedzeným).

Za transakcie s konfliktom záujmom sa považujú transakcie, pri ktorých obchodná spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom (alebo s ich blízkymi osobami, ovládajúcimi alebo ovládanými osobami atď.) za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. V takomto prípade musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom a takáto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená so znaleckým posudkom v zbierke listín.

V prípade ak by sa takáto transakcia uskutočnila bez splnenia zákonných náležitostí, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie nadobúdateľa a takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátané. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia i tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

O ručení členov štatutárnych orgánov si môžete prečítať podrobnejšie kliknutím TU.

Bude možné len notársky overené vzdanie sa funkcie v rámci obchodnej spoločnosti

Novela zaviedla zmeny týkajúce sa vzdania sa funkcie napríklad štatutárnych orgánov v obchodnej spoločnosti. Po novom, ak nedôjde  k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena takéhoto orgánu, bude sa vyžadovať vzdanie sa vo forme písomnej listiny s notársky overeným podpisom. Doteraz postačovalo deklarovať vzdanie sa funkcie len vyhlásením. Táto zmena je účinná už od 29.4.2015.

Výpis z bankového účtu pri zakladaní spoločností už nebude potrebný

Na preukázanie splatenia peňažných vkladov bude opätovne postačovať iba písomné vyhlásenie správcu vkladu o ich splatení. Toto vstupuje do platnosti od 1.1.2016, do účinnosti tejto zmeny však bude naďalej potrebné pred vznikom spoločnosti vkladať peňažné vklady na osobitný účet zriadený pre tento účel v banke.

Cieľom tejto zmeny je predovšetkým zníženie administratívnej náročnosti zakladania obchodných spoločností.

 O spoločnosti Accace

Accace je medzinárodným poskytovateľom poradenských služieb a kompletného outsourcingu v oblasti spracovania účtovníctva, mzdovej agendy, daňového a právneho poradenstva. S viac ako 250 zamestnancami a 1400 klientmi sa radí medzi popredných poskytovateľov poradenských služieb nielen na Slovensku ale aj v regióne strednej a východnej Európy. Právne služby poskytuje Accace  prostredníctvom svojej samostatnej advokátskej kancelárie Accace Legal.

Zdroj: Accace

Ilustračné foto: Pixabay

Komentáre