Čo potrebujete vedieť o dohode o zrážkach zo mzdy

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom veriteľa voči dlžníkovi, pričom upravená je v § 551 Občianskeho zákonníka.

Povinnými náležitosťami takejto dohody je písomná forma dohody a určenie výšky zrážok, ktorá nemôže byť vyššia, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Účastníkmi dohody o zrážkach zo mzdy je veriteľ a dlžník. Zamestnávateľ dlžníka nie je účastníkom tejto dohody, avšak zákon ukladá zamestnávateľovi zrážky zo mzdy po predložení dohody vykonávať a poukazovať veriteľovi zamestnanca.

Veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka od jeho zamestnávateľa okamihom, keď bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi (platiteľovi zrážok) predložená. Tieto pravidlá platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa nakladá pri výkone rozhodnutia ako so mzdou.

Bez exekučného titulu

Základným problémom pri dohode o zrážkach zo mzdy býva skutočnosť, že dlžníci si často neuvedomujú fakt, že na to, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy nie je potrebné súdne rozhodnutie.

Zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca, ktorý je dlžníkom, momentom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy, bez ohľadu na to, či dlh zabezpečený dohodou bol vymáhaný v súdnom konaní.

Povinnosť zamestnávateľa akceptovať dohodu o zrážkach zo mzdy

Zákon nedáva možnosť zamestnávateľovi skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje.

Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Zamestnávateľ sa musí predloženou dohodou riadiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 25 Cdo 140/2006).

Zamestnanec však má možnosť zabrániť zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy na základe predloženej dohody, a to prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia, ktorým súd nariadi zamestnávateľovi dlžníka zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, prípadne nariadi veriteľovi zákaz nakladania s vyplatenými zrážkami zo mzdy dlžníka.

Dohoda o zrážkach zo mzdy vs. exekučný príkaz

Môže nastať situácia, kedy zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody o zrážkach zo mzdy, a zároveň na splnenie dlhu inému veriteľovi zamestnanca vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe exekučného príkazu v zmysle Exekučného poriadku.

V takomto prípade má vždy prednosť vykonávanie zrážok na základe exekučného príkazu a to aj v prípade, ak bol exekučný príkaz doručený zamestnávateľovi neskôr ako mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy sa musia vykonávať v poradí podľa § 131 Zákonníka práce.

S poukazom na § 131 odsek 3 Zákonníka práce nastupuje povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy až po vykonaní zrážok na základe exekučného príkazu.

 

 Ilustračné foto: Curationpics at flickr.com

 

 

Komentáre